Life list
Ak máš nejaký príbeh, o ktorý by si sa chcel/a podeliť s ostatnými napíš mi ho na 97saska@azet.sk Ja ho spracujem a dám na stránku.
Strácam
najlepšiu kamošku
LAURA (13) mala najlepšiu kamošku
až kým neprišlo nové dievča. Zrazu
bolo všetko ináč!!!!!!!! Kamoška sa jej
vzďaľovala až ju skoro stratila...
Ja a Miriam sme boli najlepšie kamošky už od prvej triedy.
Keď sme boli šiestačky prišlo do našej triedy nové dievča.
Volá sa Maťa. Keďže bola nová zobrali sme ju s Mimou mezi seba.
Po pol roku sa z nás stala nerozlučná trojka. Všade sme chodili spolu
(doškoly, na nákupy, na krúžky). Ale onedlho sa niečo pokazilo.
Mima sa už so mnou skoro vôbec nebavila a Maťa tiež nie. Začali ma
ohovárať, smiali sa na mne. Bola som z toho všetkého veľmi zúfalá.
Netušila som, čo mám robiť alebo s kým byť, pretože už to vyzeralo tak,
že som Mimu stratila. V jeden deň som sa odhodlala, že si s nimi pohovorím.
Keď okolo mňa prechádzali zúfalo som zakričala ,,Mimaaa,,! A vtedy sa niečo
stalo. Mima sa na mňa otočila so zaslzenou tvárou: ,,Čo chceš Laura?" Ja som tam
len tak stála a po tvári mi stekala slza. ,,Moja najlepšia kamarátka ma odkopla" pomyslela
som si. V tom momente ma ovládla istota v samu seba a povedala som jej všetko, čo som
cítila, keď ma opustila. Nakoniec mi aj ona povedala, že som jej chýbala a vysvetlila
mi, prečo ma opustila. Maťa jej o mne povedala, že som ju ohovárala, smiala sa na nej, atď..
Nemohla som uveriť tomu, čo počujem! Naša najlepšia kamarátka nás chcela rozdeliť
a skoro sa jej to podarilo. Potom, čo sme sa Mimou znova stali naj kamkami Miša
od nás odišla. Zrejme už nemala pri nás, čo kaziť!!!!
Treba sa vzoprieť
Romana (14) mala spolužiakov,
ktorý si neuvedomovali, že jej
ubližovali. Skoro sa to skončilo
tragicky!
V siedmej triede som bola ako každé dievča.
Ale zrazu sa mi zhoršil zrak a musela som nosiť
okuliare. Vtedy som už prestávala byť populárna a
,,vodca" triedy Viktor sa mi začal vysmievať. Potom
s tým začali aj ostatní, keďže to, čo urobí Viktor urobia
všetci z triedy aby si ho neznepriatelili. Myslela som si,
že po čase s tým skončia. Ale, keď prešiel mesiac, za ním ďalší a
ďalší nezlepšovalo sa to. Prestali sa so mnou baviť všetci moji kamaráti,
chcela som prestúpiť na inú školu ale nechcela som to povedať rodičom
lebo by to riešili a nechcela som si spolužiakov ešte viac znepriateliť!
Tak som mlčala. No, keď som sa začala uzatvárať do seba aj rodičia
zistili, že sa so mnou niečo deje. Nemala som však chuť sa s nimi o tom
rozprávať. Neskôr som začala mať sklony k sebapoškodzovaniu a práve
vtedy som si uvedomila, že sa o tom musím s niekým porozprávať. V triede
bolo jedno tiché dievča menom Slávka. Skamarátila som sa s ňou. Zistila som,
že je v pohode. Ona sa mi nesmiala a vďaka nej som dostala zase chuť do života.
Bola som konečne šťastná. Potom som sa Viktorovi vzoprela, čo predtým nikto
neurobil. On sa na tom začal len smiať akoby si neuvedomil, čo som povedala. Jemu to
bolo asi jedno. No aj tak som sa cítila hrdo na to, čo som urobila. Odvtedy sa
mi už neopovážil smiať a nechal ma žiť si svoj život!!